nedeľa 2. marca 2014

#MEN


Berte prosím tento článok s rezervou alebo nestrácajte drahocenné minúty svojho času (:D) Písala som ho totiž jeden večer kompletne vytočená

Mužské pokolenie ma vytáča čím ďalej tým viac. Všetka tá perverznosť, ignorancia a istá dávka primitívnosti a nerozmýšľania nad dôležitými faktormi je nad moje sily. Mám dojem, že sa tu nenájde jeden jedinec, ktorý by mi namiesto pochvaly na môj zadok povedal, že som zaujímavá. Chápem, že je to ich spôsob prejavu ..ale nech je akýkoľvek mohli by to trochu konsolidovať. Na druhej strane sa tu nájde pár jedincov, ktorý majú aj svetlé chvíľky. Je ich však tak málo, že sa chtiac nechtiac zvezú s tými ostatnými. Už ma nebaví niekoho hľadať, nasledovať, snažiť sa keď im je to tri dva. Som príliš iniciatívna, na druhej strane ťažko prejavujem pocity or what. Nikto nechce pochopiť tú moju zvláštnu trafenosť a aj keď sa zo začiatku zdá, že z toho niečo bude končí to tak, že si osoba uvedomí, že pri mne spravila nejakú chybu. Nájde si výhovorku, odíde a potom sa vráti - lenže ja ťa už ty debil bez chrbtovej kosti nechcem. Ale prečo nezostane niekto od začiatku do konca? Prečo niekto nemôže byť ako môj dedko? On bol proste mužská osobnosť, nehovorím, že nemal svoje „muchy“ ale bol skvelý otec, manžel a starý otec. Sama seba sa pýtam či táto moja veta mohla vyznieť teatrálnejšie, ale pokračujem. Dalo sa s ním výborne porozprávať mal zmysel pre humor a zdravé sebavedomie, charizmu a niečo čo vás proste len tak prijmelo mať ho v láske. Napríklad, že si zakladal na čistých topánkach...aj keď je to dosť nepodstatné a moje topánky sa vlastne pernamentne kúpu v nánose  bahna.Keď som počúvala tú obkecačku o tom ako chodila babka každý deň po vodu a on ju tam pozoroval a akože sa vždy náhodne stretli, pomyslela som si, že sa to v tejto dobe nedeje.  Viem, že keď sa pozriem na moju sesternicu s jej manželom sú ako reklama na manželstvo.. Prajem im to ,no zároveň  mám dojem, že si nie som istá toho, že by bol niekto schopný mať ma takto rád. Bez všetkých tých omáčok a pretvárok okolo toho. Mať rád to čo tvorím, moje názory, to aká som trafená...

Buďme TOP POT a dajme k tomu taký Tumblr. citát na záver .. pozdravujem toho kto to raz povie.

3 komentáre:

  1. ono... my máme problém s chalanmi a oni s nami a vždy budeme, pokiaľ sa z nás nestanú počas evolúcie hermafrodity s rovnakým myslením. tiež mi vadí perverzita (v chicagu) a všeličo iné, ale... porozčuľujem sa, postím si of mice & men, ktorí sa vyjačia za mňa a idem ďalej. lebo, nemám na to vek, ale tvárme sa, že hej, prišla som na to, že nič iné sa mi robiť ani neoplatí. a keby čo, kláštory sú otvorené všetkým :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale ano vystihla si to v podstate! Navyše tento "akože" článok mal patriť do mojej súkromnej zbierky keď som naštvaná a musím písať. Ale prišla som na to, že je to povedzme celkom fajn téma :D Lebo aj keď hovoríš, že na to nemáš vek (ha som na tom veľmi podobne a myslím, že tápať v tomto smere budem minimálne do 40tky) všetci riešime svoj pomaly rozvíjajúci sa sukromný život. Btw do kláštora by ma asi nevzali :D Ale keď budem veľká budem kariéristka :D

      Odstrániť
    2. kariéristka nebuď, ťažko sa s nimi žije (napr takým umeleckým dušiam ako mne), viď moja matka. mňa asi tiež nie, ale dovtedy sa naučím hypnózu alebo aspoň kúpim lopatu alebo také čosi :D

      Odstrániť