#Acrid16

Tento článok som plánovala tak trochu dlho.. ale tentoraz ideme naostro. Je trochu dlhý takže ..ospravedlňte ma za moju narcistickosť voči sebe samej.

 Mám 16 rokov, presne pred 16 rokmi som vyšla z... mamkinho bruška a upišťane som sa bila na tento svet asi o 12 hodine obednej. Som o rok bližšie k dospelosti a o 2 roky ďalej od povinností.Za dva roky budem môcť pozerať filmy pre dospelých ..jupíí ... viem, že ich pravdepodobne aj tak pozerať nebudem, tak nič no. Áno moja matematika a logika sú bezkonkurenčné ! (Povedala som si žiadne dlhé slová? Ohh áno prepáčte už budem dobrá. Sľubujem. Teda pokúsim sa .. Viete čo ? Predom sa ospravedlňujem za použitie nudne dlhých výrazov a nelogických parafráz, ale aj tak robím chyby len tak 6 krát, veď viete len tak pre istotu - už by ste si mali pomaly zvykať.)

 Rozpoviem vám teda  príbeh. Kde bolo tam bolo taká mála blonďavá svíčka raz sedela a rozmýšľala (áno aj to som kedysi vedela ..ale kde sú tie časy prosím pekne?)..Aká asi budem, ako budem vyzerať keď budem veľká slečna ?

Táto malá ofinkatá svíčka som bola pochopiteľne ja a celkom presne si pamätám aké som mala so sebou plány. Určite poznáte- človek mieni, pán Boh mení. Po prvé, nie som 185 cm vysoká, dlhonohá kráska šmrncnutá trošku do Victoria’s Secret s mačacími očkami – tie nemám pre to, že som človek ako iste viete (Áno naozaj to myslím vážne , som človek) .Som absolútne obyčajne neobyčajný miestami retardovaný zjav z mäsa a kostí ( No dobre priznávam, že mám trošku viacej mäsa ako kostí) . Normálne si tlieskam len za jedinú vec- aké krásne zuby mám po tých ťažkých bojoch s drôtom na nich. A pri predstave ako som sa na ne iba hodinu vkuse pozerala, keď som prišla od zubára, mám iba slabý pocit , že som asi narcis. Ale ten pocit je naozaj slabý. Ešte stále sa snažím všetkými spôsobmi zamaskovať to, keď moje pohľady smerujú do vitrínky v Dráčiku a potichu sa bijem za pocit kedy by som najradšej potiahla mamu za rukáv a ukázala jej, že toho pekného plyšového psíka chcem na Vianoce. Na rozprávky som nezanevrela a pravidelne sa nám „náhodne“ zasekne ovládač na Disney Channeli a ja si k nemu pravidelne sadám , pretože chcem predsa zostať v obraze keď sa ma moja malá imaginárna sesternica z dvadsiateho piateho kolena spýta na Phineasa a Ferba.A keď som videla Hannu Smotanu ako sa premáva na demolačnej guli, pretierala som si oči nespočetne veľa krát a dúfala som, že je to jej mimozemský klon z Pluta .Spávam v pyžamkách, ktoré majú asi 10 farebných škál, 20 geometrických tvarov a celú Zoologickú záhradu vrátane roztomilého sloníka, ktorý tancuje a hrá na bubne. Zostali mi dokonca moje kamarátky, moja silná štvorka, s ktorou som sa hrala na čarodejnice, morské panny a iné hávede , stále ma držia ako voda nad vodou a jediné čo sa vymenilo sú možné témy k rozhovorom. Smejeme sa však stále rovnako. Už však nebeháme v neskorých nočných hodinách po dome a nekradneme sladké ..čo ma fakt mrzí lebo tieto zážitky sú naďalej jednými z mojich wildest adventures. Ďalej by som chcela podotknúť , že stále chodím do kostola ale už viem, že na pokoj a bratskú lásku sa nemám postaviť a nemám ísť podať ruku aj farárovi. Tak to by bolo. Samozrejme, že to nie je všetko ale som na dobrej ceste byť staršia a múdrejšia (muhehehe, fakt si nerobím srandu), tak mi to nepokazte. Majte sa pekne, ďakujem za všetko a myslím na vás . Posielam vám aspoň pac keďže sa moja pusa musí spamätávať z toho koľko múdrych slov zo seba teraz vypustila.    

A ak ma chcete potešiť darčekom ..tie autá prosím parkujte do 00:00.